Historické „Stanovy vzájomnej Pomocnice vo Veľkej Revúci“

Prinášame zaujímavé historické „Stanovy vzájomnej Pomocnice vo Veľkej Revúci“ zo 14. februára 1869

STANOVY
vzájomnej Pomocnice vo Veľkej Revúci.

A) Všeobecné pravidlá.

I. Firma spolku.

§. 1. Vzájomná pomocnica vo Veľkej Revúci.

II. Účel spolku.

§. 2. a) V hraniciach stanov týchto podporovanie a zveľadenie obzvlášte stavu remeselníckeho, hospodárskeho a obchodníckeho, povzbudzovaním a pridŕžaním členov spolku ku sporivosti, a pomáhaním ím skrze spoločný úver k hotovým lacným peniazom, k vykonávaniu ích živnosti potrebným.
b) Poskytovanie obecenstvu, zvlášte čeľadi a tovaryšom, priležitosti k bezpečnému ukladaniu shospodárených peňazí na úroky.

III. Okres spolku.

§. 3. Veľká Revúca, patrične Gemerská stolica.

IV. Ustrojenie sa spolku.

§. 4. Spolok, kadenáhle jeho stanovy obdržia vrchnostenské potvrdenie, ustrojí sa definitívne, a síce na 12 rokov tak, že výjmuc prípadností v §. 7. obsažených, každý člen, zvlášte riadny člen na 12, jedon za druhým nasledujúcich, rokov zaväzuje sa mesačné vklady do pokladnice spolkovej vplácať a v spolku zotrvávať, a len po 12 rokoch na vôľu sa mu ponecháva zo spolku dobrovoľne vystúpiť.
Ináče na slobodu ponechané zostane spolku, po ubehnutí 12 rokov v nove ustrojiť sa, alebo v tej prípadnosti, žeby v účinkovaní svojom pokračovať a udržať sa bez zjavnej škody nemohol, i pred 12 rokmi rozpadnúť sa.Vnove ustrojenie sa tak dobre, ako i prívčasné rozpadnutie sa uzavre valné shromaždenie.

V. Prostriedky.

§. 5. Prostriedky záležia:
a) z darov a vkladov členov?
b) z reservnej základiny z tamtých utvorenej?
c) zo spolkového imania, k. p. spolkové stavenia, kancelárske náradia atď.?
d) z peňazí na spoločný úver a záväzok vydlužených.

VI. Členovia.

§. 6. Spolok pozostáva z členov riadnych a čestných.
a) Riadnym členom môže byť každá samostatná, svojho práva a bezúhonná osoba, ktorú výbor do spolku príjme.
b) Čestným členom môže byť každý muž, ktorý si získal zvláštnych zásluh o zveľadenie remesiel, hospodárstva a obchodu, obzvlášte ten, ktorý účel spolku tohoto dobrou radou, peniazmi, či darovanými či bez úrokov požičanými, alebo iným spôsobom podporuje, bez toho žeby zo spolku dáky prospech hľadal.
Čestných členov menuje valné shromaždenie.
§. 7. Trvanie členovstva po pravidľe je rovné s trvaním spolku. Ináče môžu noví členovia i po ustrojení sa spolku, a síce bez platenia na minulosť prijatými byť, jakože členovstvo môže i pred časom samosebou, alebo následkom výborového uzavretia prestať, a síce:
a) kroz odumretie člena?
b) jestli člen upadne pod konkurs?
c) jestli člen von koncom schudobneje?
d) jestli člen prestehuje sa do iného kraja a žiada zo spolku vystúpiť? naposledy
e) jestli dajeden člen stanovy tieto i napriek napomenutia nezachováva a na škode spolku zúmyselne, alebo kroz svoje držanie sa pracuje.
Pokračovanie v poťahu na prijímanie a prepúšťanie členov je v §§-och 50, 51, 52, 53 a 54 opísané.

VII. Vklady riadnych členov.

§. 8. Riadni členovia sú povinní na svoj účet pravidelne mesačne do pokladnice spolkovej vkladať najmenej po dvadsať päť (25) kr. r. č. Tento povinný vklad je až do výšky 30 zlatých r. č. viazaný, a ponevádž sa považuje za účastinu, ku obiehajúcej hotovizni slúžiť majúcu, – nemôže sa vyzdvihnúť do tedy, kým spolok trvá, alebo členovstvo neprestane – čo je vyše 30 zl. s tým môže člen v smysle týchto stanov slobodne nakladať.

VIII. Práva a povinnosti členov.

§. 9. Práva riadnych členov sú:
a) pri rokovaniach a pri voľbách vo valnom shromaždení osobne hlasovať a návrhy ku prospechu spolku robiť?
b) Podľa hotovosti spolkovej pokladnice, vlastnej schopnosti platenia a vplateného drieku, nároky robiť na spolkové pôžičky?
c) V miere svojích vkladov a v smysle 19-ho §-u súčastniť sa na čistom užitku spolkovom.

§. 10. Povinnosti riadnych členov sú:
a) Pri vstúpení do spolku raz navždy jeden ?1? zlatý r. č. ako vstupné na spoľkovú rezervnú základinu darovať?
b) stanovy spolku vlastnoručne podpísať?
c) Každy mesiac po najmenej dvadsať päť ?25? kr. r. č. do spolkovej pokladnice na zúrokovanie, ako vklad, pravidelne vkladať?
d) za dlhy spolkové veriteľom spolku svojími viazanými i neviazanými vkladmi dobre stáť.

§. 11. Čestní členovia nemajú žiadnych zvláštnych povinností, mimo tej, prospech spolku všade hájiť. Pri valných shromaždeniach prislúcha ím právo osobného hlasovania vo všetkých záležitostiach spolkových, a majú i právo prijať hodnosti alebo úrady od spolku navrhnuté.

IX. Mimoriadne vklady.

§. 12. Okrem vkladov riadnych členov prijíma spolková pokladnica na zúrokovanie kedykoľvek, od kohokoľvek aj iné mimoriadne, medzitým aspoň 10 kr. obnášajúce vklady, a vypláca ich kedykoľvek i s úrokami. Medzitým summa týchto vkladov pod žiadnym pretekstom nesmie prevýšiť summu riadnych vkladov.

X. Zač a čím spolok dobre stojí.

§. 13. Spolok dobre stojí:
a) za mimoriadne vklady a ích úroky?
b) za peniaze asnáď vydlužené a ích úroky?
c) za vklady riadnych členov a ích úroky.

§. 14. Spolok dobre stojí za všetky prijaté peniaze a za ích úroky:
a) spoločným svojím imaním a rezervnou základinou?
b) skutočnou istotou, podanou spolku dlžnými členami a zaviazanosťou ích zaručiteľov.
c) Viazanou i neviazanou časťou vkladov riadnych členov.

XI. Požičky spolkové.

§. 15. Vzájomná pomocnica dáva požičky pravidelne iba svojim riadnym členom, a síce:
1. na ích osobný úver so zaručiteľom?
2. na zálohy a síce:

a) na cenné papiere

b) na veci malého objemu a vätšej ceny, ktoré schovaním škodu netrpia, ani nie sú nebezpečné, menovite na drahé kovy, drahé kamene atď.

c) na výrobky remeselnícke a úrody hospodárske.

XII. Miera úrokov, provisie a poplatkov.

§. 16. Za vklady a peniaze skrze spolok výdlužené platí spolok na jedon celý rok päť (5) od sta úroku.
§. 17. Za peniaze skrze spolok riadnym členom vypožičané bere spolok na jeden celý rok šesť (6) od sta úroku? okrem toho na nahradenie výdavkov spolkových a spravy dve (2) od sta provisie pri každom vypožičaní, alebo predľžení požičky? naposledy pri ručných zálohoch mesačne pôl (1/2) od sta vypožičanej summy vynášajúci poplatok.

XIII. Rezervná základina.

§. 18. Určenie rezervnej základiny je: škody, ktoré spolok i pri najvätšej opatrnosti utrpeť môže, nahradiť a v čas rozpadnutia sa spolku slúžiť za základinu k napomáhaniu následkom uzavrenia valného shromaždenia dobročinných cieľov.
Rezervnú základinu opatruje síce spolok, ale osobitne a pri osobitných účtoch.
Rezervná základina tvorí sa zo vstupných príspevkov riadnych členov, z darov spolku daných a z podielu ročitého čistého užitku spolkového.
Kadenáhle rezervná základina dosiahne desať (10) od sta summy všetkých kapitálov, za ktoré je spolok zaviazaný, má prestáť vkladanie do neho z ročného čistého užitku? jestliby ale pod túto mieru klesnula, zase sa má do nej vkladať z ročného čistého užitku.

XIV. Ročný podiel čili dividenda.

§. 19. Čo z ročného čistého užitku spolku zostane, po zapravení všetkých výdavkov a služieb, ďalej po odrazení všetkých urokov za vklady riadnych členov a mimoriadne vklady, ako i summy tej, ktorá následkom uzavretia valného shromaždenia z čistého užitku vložiť sa má do rezervnej základiny a venovať dobročinným účelom: rozdelí sa medzi riadnych členov pod menom podielu čili dividendy, a síce podla pomeru jednoho zlatého, a od toľko zlatých, koľko ích kto pri záverke minulého t.j. ten rok, na ktorý sa dividenda dáva, predchádzajúceho roku v spolkovej pokladnici vložených mal.
Právo na podiel dosahujú iba tí riadni členovia, ktorí pri záverke minulého t.j. ten rok, na ktorý sa dividenda dáva, predchádzajúceho roku najmenej dva (2) zlaté r. č. mali v pokladnici spolkovej složené, a ktorí pri záverke celoročných počtov s koncom toho roku, na ktorý sa dividenda dáva, všetky svoje mesačné vklady mali celkom povkladané.
Pri vypočtovaní podielu bere sa len celý zlatý do povahy.

XV. Rok spolkový.

§. 20. Spolkový rok sa začína 1. Januára, a končí sa 31. Decembra.

XVI. Zmena stanov.

§. 21. Zmena stanov stať sa môže, kadenáhle to prospech spolku požaduje, ale vždycky len s platným uzavretím valného shromaždenia a s odobrením uhorského kráľ. Ministerstva pre hospodárstvo, priemyseľ a kupectvo.

B) Vnútorné ustrojenie spolku a vzťahujúce sa naň pokračovanie.

§. 22. Záležitosti spolku spravuje:
a) Valné shromaždenie
b) spravujúci výbor
c) Ich úradníci, a síce: prednosta, miestoprednosta, konrollor, tajomník a pokladník.

XVII. Valné shromaždenie.

§. 23. Do oboru valného shromaždenia prináleží celá sprava spolku, na koľko je nie prenesená výhradne na výbor.
Menovite prináleži pred valné shromaždenie:
a) Výročitá zpráva výboru o celoročnom pôsobení, a počty z celého hospodárenia spolku na minulý rok. Najdúli sa počty v poriadku, oslobodí valné shromaždenie výbor a jednotlivých úradníkov z odpovednosti? ináče má právo vyslať odbor k prezkúmaniu počtov, alebo aj celej spolkovej činnosti.
Odbor má podať zprávu svoju najbližšiemu shromaždeniu.
b) Voliť členov do výboru a pokladníka?
c) Ustanoviť tú čiastku čistého osohu spolkového, ktorá má byť vložená do rezervnej základiny a obrátená k dobročinným cieľom?
d) ustanoviť plat a dľa okolnosti odmeny úradníkom, a určiť kauciu, ktorú má složiť pokladník a kontrollór?
e) povoliť mimoriadne výdavky?
f) uzavierať strany premeny stanov a nového ustrojenia sa, alebo rozpadnutia sa spolku? ako aj vôbec o záležitostiach týkajúcich sa činnosti celého spolku?
g) menovať čestných členov?
h) rozhodnúť nad odvolaním sa takých riadnych členov, ktorí skrze výbor zo spolku vytvorení boli.

§. 24. Valné shromaždenia sú riadne a mimoriadne.
Riadne alebo výročité valné shromaždenie schádza sa na povolanie výboru každoročne raz odpoludňa na Hromnice 2. Febr.
Mimoriadne valné shromaždenie môže výbor pri zvláštnych a veľmi dôležitých prípadnostiach kdykoľvek povolať, ak najmenej 20 riadnych členov to písomne žiadalo.

§. 25. Každé valné shromaždenie je platne svolané, keď sa všetci členovia aspoň osem ?8? dňami pred tým písobne pozvali? keď spolu oznámilo sa členom to, o čom sa má v tomže valnom shromaždení pojednávať? čo zvlášte v tej prípadnosti platí, keď sa má pojednávať o zmene alebo o doplnení a vysvetlovaní stanov, a o novom ustrojení alebo rozpadnutí sa spolku.

 

§. 26. Valné shromaždenie považuje sa za sídené, jestli je prítomná aspoň polovica členov. Jestliby na prvé a druhé riadne svolanie nesišiel sa tento počet, i pri menšom počte členov uzavierať sa môže platno.
Ide-li o zmenenie týchto stanov, alebo o nové ustrojenie alebo rozpadnutie sa spolku: potrebná je prítomnosť aspoň dvoch tretín členov. Jestliby ale na prvé a druhé riadne svolanie nesišiel sa ten počet: i pri menšom počte členov platne uzavierať sa môže o zmene týchto stanov, a o vnoveustrojení alebo rozpadnutí sa spolku.

§. 27. Ide-li o zmenu týchto stanov základných, o vnoveustrojenie alebo rozpadnutie sa spolku: potrebné sú k platnému uzavretiu vätčiny tri štvrtiny (3/4) podľa §. 26. k tomuto účelu potrebných prítomných členov.
Pri voľbách dostatečná je pomerná, pri iných jednaniach nadpolovičná vätšina prítomných.
Pri rovnosti počtu hlasov považuje sa návrh za zavrhnutý.

§. 28. Vo valnom shromaždení každý člen požíva rovný hlas.

§. 29. Jednanie vo valnom shromaždení spravuje prednosta alebo jeho námestník. Program čili soznam pojednávať sa majúcich predmetov a návrhov ustanovuje on s výborom. Do programu prijať sa majú všetky otázky a návrhy členov, jestliže najmenej 48 hodinami pred valným shromaždením prednostovi písobne oznámené a podpisy najmieň šesť členov opatrené boly.

§. 30. O jednaní valného shromaždenia vedie sa riadna zápisníca, ktorú odbor skrze prednostu zpomedzi riadnych členov vymenovaný pod predsedníctvom prednosty a v prítomnosti uradníkov spolkových uhodnoverní a podpisami predsedy k tomu požiadaného člena potvrdí.

§. 31. Čo sa vo valnom shromaždení platne uzavre, platné je po minutí 14 dní pre všetkých členov, vyjmúc jestliby valné shromaždenie bolo uzavrelo kratšiu lehotu, alebo to, žeby uzavretie hned vstúpilo v platnosť. Ale uzavretia vyhlásiť sa majú vždy hned po uhodnovernení v miestnosťach spolkových, a jestli potreba i jiným spôsobom.
Uzavretia, ktoré len potvrdením vrchnosti dostávajú platnosť, majú byť bez odkladu predložené patričnej vrchnosti.

XVIII. Spravujúci výbor.

§. 32. Bezprosredniu spravu svojích záležitostí oddáva spolok výboru, ktorý dá pozor na držanie poriadku v spolku, a stará sa o plnenie týchto stanov, a o prevedenie všetkých platných uzvretí, či valného shromaždenia, či výboru. On je výkonným organom spolku, v medziach týmito stanovami ustanovených.

§. 33. Zosobna ale výbor:
a) Prijíma a prepúšťa riadnych členov?
b) povoľuje požičky riadnym členom na osobný úver so zaručiteľom a na zálohy?
c) stará sa, aby hotovosť pokladnice stačila, a k tomu cieľu vymáha cestou zákona, čo pokladnica spolková u dakoho požadovať má, ako tiež uzaviera v čas potreby, a vždy keďby to spolku bolo užitočné, požičky až po summu, štvrtinu rezervnej základiny neprevyšujúcu, a síce na určité vypovedanie, a vydáva za ne menom spolku zmenky alebo dlžné úpisy?
d) stará sa, aby hotovosť pokladnice neležala bez užitku, a má právo v prípadnosti trváceho zvýšku pokladnice, vypomáhať požičkami iným vzájomným pomocniciam, ináče ale peniaze vložiť do bezpečných ústavov na úrok?
e) zhotovuje poriadok rokovania pre valné shromaždenie, a podáva mienku o tých návrhoch ,ktoré prináležia do ukoľu valného shromaždenia a o ktorých toto nemôže uzavierať bez vypočutia výboru?
f) prijíma a prepúšťa všetkých úradníkov spolku mimo pokladníka.
g) bdie nad vedením kníh, počtov a pokladnice, a zkúma počty na minulý rok, ktoré majú byť valnému shromaždeniu k odobreniu predložené a podáva, o ních zprávu?
h) vyhlasuje všetky uzavretia valného shromaždenia a vydáva oznamy o takých svojích uzavretiach, ku ktorým je oprávnený, a ktoré stávajú sa hned platnými.
i) Menom výboru vydávajú sa všetky spisy členom a na von, a zase všetky spisy členov a z vonku upravujú sa k výboru.

§. 34. Výbor záleží: z prednosty, miestoprednosty, konrollóra a 12 výbornikov so šiestimi náhradníkmi.

§. 35. Pri prvom ustrojení výboru volí valné shromaždenie zpomedzi riadnych a čestných členov dvadsať jedon (21) členov.
Kadenáhle je výbor vyvolený, alebo tretinou doplnený, sídu sa jeho členovia, a pod predsedníctvom najstaršieho člena vykonajú voľbu prednosty, miestoprednosty a kontrollóra.
Prednosta a miestoprednosta výboru sú prednostom a miestoprednostom aj celého spolku, a vedú predsedníctvo i vo výbore, i vo valnom shromaždení.
Kontrollór môže byť aj jednateľom, či zapisovateľom.
Tí pozostalí dvanásti, ktorí pri voľbe pri valnom shromaždení pomerne najviac hlasov obdržali, stávajú sa riadnymi výborníkmi, ostatní šiesti ostanú náhradníkami.

§. 36. Výborníci, sem počítajúc i prednostu a kontrollóra, a náhradníci volia sa na tri roky. Každý rok vystupuje tretina.
Prvý a druhý rok rozhoduje sa o vystúpenie losom? potom vystupujú členovia výboru podľa staria. Vylosovaní a vystúpilí môžu byť nanovo vyvolení.

§. 37. K pokonávaniu záležitostí spolkových schádza sa výbor na písemné pozvanie prednosty každý mesiac dva, včas potreby aj viac raz.
Jestliby dajedného výborníka niečo zašlo, má to aspoň dvoma hodinama pred zasadnutím oznámiť prednostovi s udaním dostatočnej príčiny? prednosta ale povolá jednoho z náhradníkov podľa poriadku striedania, začnúc s tým, ktorý pri voľbe najviac hlasov obdržal.
Jestliby člen výboru bez výhovorky triraz do zasadnutia neprišiel, alebo jestliby výhovorky výbor za dostatočné neuznal, považovať sa má taký člen za vystúpilého z výboru, a na jeho miesto má vstúpiť náhradník, najvätším počtom hlasov vo valnom shromaždení vyvolený.
To isté stáť sa má, keďby dajeden výborník prestal byť členom spolku.
Ukáželi sa potreba ďoplnenia počtu náhradníkov, má to urobiť najbližšie valné shromaždenie.

§. 38. Aby zasadnutie výboru bolo platné, potrebná je prítomnosť prednosty alebo miestoprednosty, a najmenej osem členov výboru.
Pri voľbách vo výbore rozhoduje pomerná, pri iných uzavreniach nadpolovičná vätšina? pri rovnosti počtu hlasov má prednosta hlas rozhodný. V zápisnici má byť pri každom hlasovaní výslovne udaný počet prítomných a pomer hlasujúcich.

§. 39. Žiaden člen výboru nemôže byť prítomný vo výbore, keď sa jedná o ňom.

§. 40. Členovia výboru nikdy nie sú vo zvláštnom záväzku za to, čo spolková pokladnica následkom dlžníkovej nemožnosti platenia ztratila, vyjmúc tú pripadnosť, žeby pri povolení požičky neboli zachovali stanovy.

§. 41. Úradovanie výborových členov je čestné, a tak obstarávajú ho bezplatne, vyjmúc pokladníka a kontrollóra, ktorým valné shromaždenie, na návrh výboru, za ích ustávanie povoluje odmeny, alebo podľa stavu spolku určitý stály plat.

XIX. Úradníci.

§. 42. Prednosta predsedá vo valných shromaždeniach vo výborových zasadnutiach, spravuje rokovanie, predkladá otázky k hlasovaniu a vyhlasuje, ktorý návrh, akou vátšinou je prijatý, ktorý zavrhutý.
Prednosta podpisuje sa so zapisovateľom na všetky spisy určené pre spolok, pre členov a na von; jemu doručujú sa všetky spisy spolku určené, a on nakladá s ními podľa potreby. Ideli o istiny, ktorými nakladajú sa na spolok záväzky, potrebný je podpis aj jednoho člena výboru.
Prednosta podľa príslušných uzavretí zaviera menom spolku smluvy, obstaráva požičky, vystavuje v miere stanovami vykázanej dlžobné úpisy, zaviera smiery, ponúka, skladá, prijíma a vracia nazpät prísahy; prijíma výroky súdu, a užíva proti ním všetky právne prostriedky, rozumie sa pri spoluúčinkovaní spolkového znalca práv.
Prednosta zastupuje spolok na von, naproti vrchnosti a tretej osobe vôbec; v spolku ale mu záleží na tom, aby bdel nad poriadkom v spolku, zejmena nad tým, či úradnicí spolkoví konajú svoje povinnosti. On je povinný pridržiavať ich pilnosti a poriadnosti, a upozorňovať ich na všetko, čoby ích verejným a súkromným jednaním škodiť mohlo spolku a jeho dobrému menu.
On má právo každú chviľu presvedčiť sa, vedú-li sa knihy v poriadku, a súhlasia-li vzájomne, menovite súhlasia-li s denníkom a hlavnou knihou knižtičky členov. Tým cieľom móže vyzvať členov, aby s knižčtičkami svojími v určitú dobu prišli v miestnosti spolku. Jeho povinnosť je, aby kedykoľvek za dobré uzná, dal zavrieť knihy a presvedčil sa, srovnáva-li sa stav pokladnice s knihami.
K takémuto zkúšaniu pripojiť si má vždy kontrollóra a tajomníka, a jestli za potrebné uzná, aj iných členov výboru.
Žiada-li šesť členov výboru prehliadnutie kníh a pokladnice, prednosta to nemôže odoprieť.
Prednosta zvláštnymi písomnými assignáciami, a vždy s dodatkom: ,,podľa uzavretia Výboru“ – menom výboru oprávňuje pokladníka k vyplácaniu z pokladnice; ale môže také assignáncie na výdavky, ktoré nie sú požičky až do výšky desiatych (10) zlatých rak. čísla vydávať bez uzavretia výboru a svojím menom, ale má to výboru k udobreniu v najbližšom zasadnutí predložiť. Jestliby prednosta toto ustanovenie prekročil, a vydal assignácu na vätšiu summu bez uzavretia výboru: vyplatená summa vymáhať sa má od neho hneď a hneď, a on má byť zo spolku vytvorený.
Vo vážnych prípadnostiach môže prednosta povolať výbor do mimoriadneho zasadnutia, a povinný je to urobiť, keď to žiada šesť (6) členov výboru.

§. 43. Miestoprednosta je námestník prednosty, a zastupuje ho v celom úradovaní, keď ho niečo zajde. Jestliby ale prednosta výše šesť (6) týdnov nepretržene nemohol úrad svoj viesť: miestopredseda môže urobiť návrh, aby prikročilo sa k voľbe nového prednosty, o čom výbor rozhodne.

§. 44. Kontrollór má všetky príjmy a výdavky spolkové kotrollovať, a všetky na to vzťahujúce sa listiny spoločne s pokladníkom podpisovať? na súhlasenie kníh spolku medzi sebou a knižtičkami členov pozorovať, ako tiež srovnávať u pokladníka složené assignácie prednosty so zápisnicami výboru. Toto všetko má on robiť opatrne, aby dôvera spolku netrpela. Akby ale spozoroval neporiadky, oznámiť to má prednostovi, poťažne výboru.

§. 45. Tajomník vedie a v poriadku udržuje zápisnice valných shromaždení a výborových zasadnutí? stará sa o vyhlásenie uzavretí valných shromaždení a výborových zasadnutí? shotovuje všetky potrebné oznamy, obstaráva všetky písobné práce? vedie inventár spolkového imania? opatruje listáreň spolku.
Úrad zapisovateľský môže obstarávať aj kontrollór.

§. 46. Akby vo výbore žiadneho znalca práv nebolo: vyvolí výbor z riadnych alebo čestných členov takého, tým cielom, aby v právnych otázkach napomocnýcm bol svojou radou výboru.

§. 47. Jestliby ktorýkoľvek z úradníkov spolku – mimo pokladníka – z akejkoľvek príčiny prestal byť úradníkom: má výbor bez odkladu pristúpiť k novej voľbe.

§. 48. Pokladníka volí valné shromaždenie z pomedzi riadnych členov.
On má pod svojou opaterou a spravou pokladnicu, od ktorej druhý klúč má kontrollór, tak že len v prítomnosti oboch môže sa pokladnica otvárať a zatvárať.
Pokladník peniaze prijíma a vypláca, a síce toto poslednie na assignaciu prednosty vo smysle stanov týchto vyhotovenú. Akby vydal peniaze proti tomuto ustanoveniu, má byť bez odkladu prepustený i z úradu i zo spolku. To isté urobiť je výbor oprávnený, akby v knihách neporiadok, alebo v hotových peniazoch nedostatok zpozoroval? len že má byť táto záležitosť bezodkladme svolať sa majúcemu valnému shromaždeniu ku společnému riešeniu predložená. Pri dosvedčenom nedostatku v hotových peniazoch, má spolok právo nahradiť si škodu z akéhokoľvek imania pokladníkovho.
Pokladník vedie knihy spolkové, do ktorých všetky príjmy a výdavky zaraz, ako sa staly, zaznačuje? prijíma také vklady členov, strany ktorých zvláštneho uzavretia výboru netreba, a zapisuje ích, ako aj úroky a vybrané alebo splatené peniaze do knižtičiek členov.
On zaviera denne dennik, a vedie nepretržený výkaz o príjmoch a výdavkoch každého dňa.
S koncom každého mesiaca shotovuje mesačný výkaz z majetku a povinnovatosti, čili dlžoby spolku, ako aj soznam tých členov, ktorí mesačné vklady svoje nezaplatili a predkladá oba výboru.
Povinnosťou pokladníka je ďalej, hneď po vypršaní spolkového roku vyhotoviť celoročné počty zo všetkých príjmov a výdavkov, a dosvedčiť ích riadne potvrdzujúcimi prílohami. Tieto počty najprv bedlive prezkúma výbor a predloží ich výročitému valnému shromaždeniu k odobreniu.
Po odobrení vyložia sa počty verejne v miestnostiach spolku za osem dní, aby ích každý člen volne poprezeral.
Pokladník nie je členom výboru, ale je povinný, kedykoľvek to výbor žiada, do výborového zasadnutia prisť, a výboru, alebo od tohoto menovanému odboru všetky žiadané výhody dať, knihy, listiny, ako aj hotové peniaze, ktoré podľa knih v pokladnici byť majú, ochotne ukázať.

XX. Obecné ustanovenia.

§. 49. Shromaždenia valné sú verejné, ale zo zasadnutia výboru je verejnosť vytvorená. Všetky voľby vo valnom shromaždení a vo výborových zasadnutiach vykonávajú sa tajne cedulkami.
Výbor za svoje spravovanie záletitostí spolkových a za všetky svoje konania je odpovedný
shromaždeniu.

C) Pokračovanie pri jednotlivých výkonoch.


XXI. Jako dosahuje sa právo členovstva,
ako sa utráca, a kedy prestáva.

§. 50. Kto chce vstúpiť za riadneho člena, má skrze dajednoho riadneho člena, ktorý jeho pomery dobre zná, dať sa prihlásiť výboru. Výbor má právo alebo žiadosť za prijatie odoprieť, akby prijatie prosebníka uznával za škodné prospechu spolkovému, alebo stanovy to z inej príčiny nedopúštaly.
Prijatý riadny člen darom složí jedon zlatý r. č. ako vstupný príspevok do základiny reservnej: složí prvý mesačný vklad; zapíše si vlastnoručne meno do matriky riadnych členov,
a podpíše vlastnoručne stanovy spolku, čím sa právoplatne zaviaže, že ích a uzavretia valného shromaždenia bude svedomite zachovávať, že proti ním a na škodu spolku ničoho nepodnikne, ale že na prospechu a zveľadku spolku všade a vo všetkom pracovať bude.
Prijatý člen má dostať výtisk stanov.

§. 51. Prestatie členovstva v prípadnostiach v §. 7. vyložených vyslovuje výbor, poťažne na prípadnosť pod e) uzavreného.
Uzavretie takéto vyriecť výbor má právo vtedy, keď riadny člen neplní povinnosti stanovami spolku predpísané, menovité keď za tri (3) mesiace zamešká priplácať vklady, trebars bol napomenutý; ďalej keď dopustil, aby pôžička jemu daná vymáhaná bola od neho súdobnými cestami, alebo keďby ten, čo zaručil sa za neho do nejakej škody bol upadnul; podobne keďby spolok zálohy, na ktoré mu na požičku dal, prinútený bol prijať na svoj účet; akby člen svojím životom a verejným vystupovaním na škode a proti dobrej povesti spolku pracoval.
Uzavretie takéto výboru odvolať sa môže na písme pred valné shromaždenie, ktoré, po preslyšaní zprávy výboru, otázku konečne rozrieši. Pri takomto rokovaní prehlásiť sa môže valné shromaždenie na potrebný čas za tajné. Ale kto takéto uzavretie výboru odvolať chce pred valné shromaždenie, povinný je odvolanie prednostovi písemne v ten istý deň oznámiť, v ktorom mu uzavretie výboru doručené bolo, ináče stane sa uzavretie výboru platným od dňa doručenia, a odvolať ho viac nemožno. Potvrdí-li valné shromaždenie uzavretie výboru, počituje sa platnosť tohoto posledného od dňa jeho doručenia; nepotvrdí-li, vstupuje člen do zameškaného užitku práv, a má nahradiť zameškané povinnosti.
Kto chce z príčiny odstehovania sa vystúpiť zo spolku, povinny je podať písemné vypovedanie.

§. 52. Z akejkoľvek príčiny vystúpivšiemu členovi alebo jeho dedičom, nástupcom práva, kadenáhle prestatie členovstva výbor vyslovil, vyplatí sa všetko, čo v mesačných vkladoch v hotovosti složil do spolkovej pokladnice, ako aj úroky a podiel, na koľko už boly na jeho stránku prepísané; ale na rok bežiaci nedostane ani úrokov, ani podielu, a nemá ďalej niakých nárokov na spolkový majetok.
Medzitým vyplatenie povoliť nemožno vtedy, keď právo utrativší člen je v záväzku ako zaručiteľ, a dokedy, kým dlžník nesplatí svoj dlh do pokladnice.
Ináče oslobodený má byť písemne od všetkých iných záväzkov, ktoré s členovtsvom bol prijal na sebä, a ktoré s vystúpením prestávajú, vyjmúc tú prípadnosť, žeby spolok pre neprajný stav imania svojho chcel sa rozísť. V tejto prípadnosti, nakoľkoby spolkový majetok k vyrovnaniu všetkých záväzkov spolkových nestačil, povinný je aj vystupujúci riadny člen, tak ako ktorýkoľvek iný, svojím celým u spolku sa nachádzajúcim imaním slúžiť.

§. 53. Akby vdovica, alebo dedičovia, zomrelého riadneho člena chcela i ďalej v spolku zostávať, odoprieť sa jej to nesmie.

§. 54. Akby právo utravtivší člen pozdejšie zase chcel do spolku vstúpiť: obrátiť sa má k výboru, a tento, keď za dobré uzná, príjme ho poznovu; ale znovu vstúpivší povinný bude složiť dva zlaté r. č. do základiny rezervnej.

XXII. Vklady.

§. 55. Vklady riadnych členov splácajú sa pravidelne mesačne, a síce od 1. najďalej do 15. dňa patríčneho mesiaca; ale možno i štvrť -, alebo pôlročne napred vkladať.

§. 56. Vklady riadnych členov tak dobre, ako i mimoriadne vklady zapisujú sa do zvláštnej knižtičky, ktorú člen, poťažne mimoriadny vkladateľ za 10 kr. dostane.
Tieto knižtičky sú pečaťou pomocnice opatrené, predsedom a kontrollorom podpísané. V knižtičkách má byť určite udané, koľko má riadny člen vo vkladoch viazaných a slobodných, a ktoré lehoty si člen dohovoril k naspät vypláceniu vkladov. Knižtička takáto je dôkazom právneho pohľadávania.
V knižtičke je meno majiteľovo zapísané; ale za opravdivého vlastníka alebo plnomocníka považuje sa ten, kto knižtičku preukáže, a tomu sa vyplatia – rozumie sa, pri zachovaní týchto stanov – i pohľadávania v nej napísané, vyjmúc:
a) žeby amortizácia patričnej knižtičky bola zavedená;
b) žeby na istú summu v knižtičke zapísaných pohľadávaní súdobný sekvester bol položený;
c) žeby vkladateľ výslovne bol žiadal, že vyplatenie stať sa má len jemu, alebo jeho zvláštnou listinou opatrenému zastupiteľovi, alebo plnomocníkovi, a žeby také žiadanie bolo výslovne zapísané i v hlavnej knihe, i v knižtičke majiteľovej;
d) žeby vkladateľ nebol plnoletým.

§. 57. Od vkladov platí spolok päť (5) od sta úroku; ale úrok počíta sa iba od tých vkladov, ktoré na dva (2) zl. r. č. vystúpily, a síce od prvého toho mesiaca, ktorý nasleduje za tým, v ktorom vklady summu dvoch zlatých dosiahly; potom ale počíta sa úrok od každého plného zlatého.
Úroky vyzdvihnúť sa môžu pôlročne, a síce od 1-15. dňa mesiaca Januára a Julia. Akby úroky v týchto lehotách vydvihnuté neboly, prirazia sa k drieku. Medzi tým z týchto k drieku prirazených úrokov iba tie budú donášať hned nové úroky, ktoré celý zlatý dosiahly, alebo ktoré ích vlastníci na celý zlatý doplnili, – samosebou rozumie sa, že tieto poslednie len od prvého dňa toho mesiaca, ktorý po doplnení zlatého následuje.

§. 58. Mesačné vklady riadnych členov až po výšku tridsať (30) zl. r. č. sú viazané (§. 8), a nemôžu ich patriční členovia ani čiastočne, ani v celku nazpät vybrať, vyjmúc tu prípadnosť, žeby zo spolku vystúpili, a nemali u neho žiadnej dlžoby, ani svojej vlastnej, ani ním zaručenej.
Aby vklady riadnych členov čím skôr túto výšku dosiahly, prirážajú sa im úroky ku drieku, a len keď vklady i s úrokami kapitalizovanými tridsať (30) zlatých dosiahly, môžu patriční riadni členovia úroky v smysle § 57. vyberať.

§. 59. Vklady neviazané vyplatia sa na ústne alebo písemné vypovedanie, a síce do 20 zl. r. č. pod 8 dňamí, od 20 do 100 zl. na vypovedanie jednomesačné; od 100 do 300 zl. na vypovedanie poldruha mesačné; od 300 do 500 zl. na vypovedanie štvrtročné; vyše 500 zl. r. č. na vypovedanie polročné.
Vklady viazané vyplácajú sa len vystupujúcemu zo spolku členovi na vypovedanie a pri zachovaní §. 52.

§. 60. Na minulé dni toho mesiaca, v ktorom kapitál bol vyplatený, nedávajú sa žiadne úroky, ani iná jakákoľvek náhrada.

XXIII. Pokračovanie pri požičkách

§. 61. Požičky dáva spolok riadne iba svojim riadnym členom, a síce takým: ktorí už najmenej dva zlaté uložené majú; ktorí svoje vklady vždy pravidelne splácali; krorí, jestli požičku už mali, tú už úplne vyplatili a svojho zaručiteľa do škody neuviedli.

§. 62. Požičky povoľuje výbor. Akby výbor o činnosti, poriadnosti, správnosti a spoľahlivosti žiadateľa nemal dostatočnej vedomosti: môže k porade pozvať zpomedzi riadnych členov dvoch dôverníkov, ktorým sú známe pomery a okolnosti prositeľové, a ích mienku vypočuť.

§. 63. Ak veľké požičky môže pomocnica svojim členom dať, to závisí od svedomitého rozváženia výboru; ale pravidlom mu má byť, že požičky spolkové nemajú menej od 10, a predbežne nie viac od 600 zl. r. č. obsahovať.

§. 64. Pri povolovaní požičiek stiahnu sa úroky, provisia a poplatky.
Požičky vyplácajú sa v tom poriadku, v ktorom boly povolené. Presahujú-li povolené požičky hotovosť pokladnice, vyplatia sa kadenáhle hotovosť dovolí.
Predlženie požičky považuje sa za novú požičku, a úroky, provisia a poplatok strhnú sa na novo. Keby dlžník pred ubehnutím ustanovenej lehoty zaplatil svoju dlžobu; môže mu výbor vrátiť prislúchajúcu časť úrokov; ale časť provisie a poplatkov nevracia sa nikdy.

§. 65. Na požičku vyplatiť sa majúcu má alebo zaručiteľ vydať zmenku znejúcu na spolok, ktorú dlžník podpiše ako prijímateľ, alebo žiadateľ požičky sám vydať úpis, ním, jeho manželkou a zaručiteľom podpísaný.

§. 66. Dlžníci môžu vypo