Praktické rady pre pestovateľov semien – časť druhá.

Všeobecné pokyny pri zachovávaní semien

1. Počet rastlín, ktorým umožníte rozvinúť sa do kvetu a vytvoriť semená je veľmi dôležitý, ak máte v úmysle zachovávať semená v priebehu viac ako jedného či dvoch pokolení, obzvlášť ak pestujete cudzoopelivé rastliny. Títo „kríženci“ sú náchylní na inbríding (príbuzenské kríženie) a rýchlo začnú strácať plodnosť, ak sa im nedostáva dostatok opeľujúcich partnerov. Samoopelivé druhy logicky inbrídingom netrpia. Ak však zachovávate semená len z mála rastlín, podkopávate genetickú diverzitu vašej odrodovej línie; aj keď budúce generácie nebudú rodiť rastliny geneticky chudobnejšej kvality, budú sa vám gény postupne vytrácať. To znamená, že vaša línia bude strácať svoju flexibilitu a prispôsobivý potenciál. Samozrejme, závisí od rôznych faktorov, že z koľkých rastlín sa rozhodnete zachovávať semená a je jasné, že vás často poženie nutnosť. Ak sa pri pestovaní cudzoopelivých druhov, obzvlášť kapustovitých druhov, budete chcieť vedieť zásobiť dobrými a zdravými rastlinami z vlastných semien na akýkoľvek dlhý čas, bude potrebné nájsť spôsob zachovávania semien z viacerých rastlín, než by ste si pravdepodobne mysleli! Jednou z krásnych možností, ako zaručiť, že sa stále pestuje dostatočné množstvo rastlín, by bolo spoločné užívanie zdrojov s kamarátmi: jeden by pestoval pre všetkých semená mrkvy, druhý karfiolu atď. Odporúčané množstvá pre každý druh sme rozdelili do troch kategórií:

Veľké: Semená pre širokosiahlu distribúciu. Zahrňuje semená zachovávané pre nás, či akúkoľvek inú sieť, alebo organizáciu. Tiež veľmi odporúčame pri distribúcii niekoľkým priateľom.

Stredné: Ak zachovávate len pre seba a čas a priestor vám neumožňujú pestovať viac. Samoopelivé druhy by nemali utrpieť, ale časom „znešľachtíte“ cudzoopelivé druhy.

Malé: Ak viac nezvládnete, so samoopelivými plodinami to bude v poriadku, ale pri cudzoopelivých plodinách rozhodne narazíte na inbríding (príbuzenské kríženie) po niekoľkých generáciách. Je dôležité pamätať na siatie viacerých semien, než z koľkých dúfate zachovať semená. Nechajte si priestor na prerieďovanie a myslite na všetky neduhy, ktoré môžu rastlinu v priebehu vegetačného obdobia postrehnúť.

O čo je daná odroda rozmanitejšia a otvorenejšia, o to viac je dôležité sledovať vyššie počty; staršie odrody a hlavne krajinné, alebo farmárske odrody majú najväčšiu genetickú šírku. Ak z týchto zasejete dostatočné množstvá, budete si schopní vyberať črty, ktorých šírku chcete uchovať pri danej krajinnej odrode. Neselektujte, len pestujte a zachovávajte semená z toľkých rastlín, z koľkých sa len dá.

2. Dávajte pozor na pokyny o bezpečných vzdialenostiach sadenia a nezabúdajte na susedovu záhradu! Pamätajte však, že sú to len pokyny, že neexistuje o nich vedecká zhoda a že veľmi veľa závisí od vašich špecifických podmienok. Situovanie pozemku a množstvo iných kvetov, ktoré sú nablízku pre hladný hmyz k dispozícii, sú pravdepodobne dve najväčšie premenné. Ak zachovávate semená pre širšiu distribúciu, je vyslovene nevyhnutné neriskovať. Ale inak, ak nemáte dočinenia s veľmi zriedkavou odrodou, vás možno poteší podstúpiť isté riziko krížovej kontaminácie.

Rastliny rovnakého druhu sa vzájomne krížia. Ak si pozriete latinský názov nejakej rastliny, napr. pre karfiol je to kapusta obyčajná – Brassica oleracea, var. Botrytis, tak druhé slovo je druhový názov a prvé je rodový. Odroda botrytis rozlišuje karfiol. Ružičkový kel a kaleráb sa budú krížiť, pretože napriek svojmu odlišnému výzoru sú obe tiež kapustou obyčajnou. Kríženie prebieha aj medzi rôznymi druhmi, ale veľmi zriedka.

3. Pozorne sledujte svoje rastliny počas rastu, buďte neľútostní a odstráňte každú, ktorá sa nezdá byť verná svojmu druhu (prerieďovanie). Ak máte na to priestor, je dobré pestovať dosť rastlín na to, aby ste mohli prerieďovať aj rastliny, ktoré sú neverné svojho druhu, ale aj tie čo sú len podpriemerné.

4. Dobre sa starajte o rastliny, z ktorých chcete zachovať semená. Čím zdravší je rodič, tým vitálnejšie bude semeno. Skúste sa vyhnúť tomu, aby ste museli zachovať semená zo slabých, alebo poškodených rastlín.

5. Pokúšajte sa vyberať „žiadané črty“, napr.:Neskorý rast do semien v prípade šalátov, druhov kapusty a špenátov.Produktivitu u rastlín rodiacich plody. Odolnosť voči istej chorobe, či mrazu.

6. Presvedčte sa o tom, že pred oddelením od rodičovskej rastliny sú semená úplne zrelé.

7. Uistite sa, že vaše semená sú pred uskladnením ako len najsuchšie môžu byť. Avšak nevystavujte ich priamemu slnku alebo teplu počas sušenia. Fazuľa a hrach by sa mali rozlámať, keď na ne stúpite, alebo na nich udriete kladivom a semená, ktoré sa dajú rozhrýzť by mali ostro lusknúť medzi zubami. Semená skladujte vo vzduchotesnej nádobe, v chladnom, tmavom a suchom prostredí s minimálnymi teplotnými a vlhkostnými výkyvmi. Ideálna je sklenená nádoba v chladničke. Ak boli semená dobre spracované, vysušené a uskladnené, obyčajne budú použiteľné značne dlhšie, než to udávame poniže.

Prezimovanie dvojročnej koreňovej zeleniny

Hoci to v niektorých oblastiach našej krajiny nie je úplne nevyhnutné, zber rastlín dvojročnej koreňovej zeleniny na zimu vám umožní vybrať najlepšie korene na opätovné zasadenie na jar. Ak ich nebudete zbierať, oplatí sa obkopať korene a zistiť ich farbu a tvar, predtým, ako im umožníte rozkvitnúť a vyrásť do semien. Paštrnák a kvaka sú extrémne odolné, ale ostatné je i v miernych oblastiach slnečných stanovíšť určite treba zakryť silnou vrstvou nástieľky (mulču), ak má byť silný mráz.

Čo sa týka kvaky, repy, cvikle, mrkiev, paštrnáku a zeleru, opatrne ich vykopte a vyberte tie korene, ktoré sú najvernejšie svojmu druhu, najčistejšie a najzdravšie. Skráťte stonky na 5 cm. Pri koreni cvikly nechajte 15 cm stonku a pri mrkve nechajte 8 cm. Skladujte korene pri teplote od 2 – 5 °C