Komunitou podporované poľnohospodárstvo – spojenie príjemného s užitočným

Aj keď je to úprimnou snahou mnohých z nás, nie každý má možnosť starať sa o vlastnú záhradu, dopestovať si zdravé potraviny, nemôžeme byť všetci poľnohospodármi, všetci však musíme jesť.

V poslednej dobe sa oveľa viac než predtým zaujímame o to, odkiaľ naše potraviny pochádzajú, akú dlhú cestu na náš jedálenský stôl museli uraziť a za akých podmienok boli vypestované alebo vyrobené. Stále viac z nás uprednostňuje možnosť nakupovať „jedlo z blízka“, teda čerstvé sezónne potraviny od poľnohospodárov, ktorí sa správajú k prírode ohľaduplne a o hospodárske zvieratá sa starajú ohľaduplne a s rešpektom k ich potrebám.

Ekologickí poľnohospodári a „bedničkári“ sejú semená nového hnutia, ktoré nás vracia k našim koreňom, ktoré môžeme nájsť aj v miestnom poľnohospodárstve. Školské prírodné záhrady sa už objavujú, rovnako ako predaj z dvora, farmárske trhy, permakultúrne záhrady a ďalšie iniciatívy. Tieto nepriemyselné prístupy vytvárajú novú kultúru jedla, ktorá sa postupne stane oveľa dôležitejšia zároveň s tým, ako vzrastú energetické náklady priemyselných systémov a naše ekologické a etické uvedomenie.

Spájanie farmárov so spotrebiteľmi, ktoré nachádza rôzne konkrétne podoby v rôznych krajinách, je stále viac na vzostupe. Pred asi štyridsiatimi rokmi sa započala nová éra fenoménu komunitou (spoločenstvom) podporovaného poľnohospodárstva (Community-supported agriculture = CSA). Spotrebiteľ získava čerstvé produkty overenej kvality za dobré ceny a navyše – podporou miestnych producentov potravín prispieva k rozvoju poľnohospodárstva, ktoré je dobré pre ľudí i krajinu. A naviac, ak má záujem, môže sa na dopestovaní produktov spolupodieľať.

Ako sa postupne vytvárajú mega agropodniky a hyper koncerny, komunitou podporované poľnohospodárstvo sa javí ako životaschopný model miestnej produkcie. Princíp je jednoduchý. Farmári a spotrebitelia sa spoja, aby vytvorili podmienky pre potraviny, ktoré sú dopestované bez chémie a za primeranú cenu.

Aj keď existuje viacero modelov, v zahraničí sa osvedčil postup, kedy spotrebiteľ na jeseň zaplatí farmárovi istú čiastku, aby sa pokryli farmárove výdavky na nadchádzajúcu sezónu. Za odmenu dostávajú akcionári stály prísun jedlých dividend počas vegetačného obdobia. Väčšina CSA pestuje veľké množstvo organicky pestovanej zeleniny, byliniek a kvetov. Iné ponúkajú ovocie, med, ďalšie sa orientujú na mlieko a vajíčka či živočíšne produkty. Jedlo sa rozdeľuje v určených intervaloch a niektoré CSA ponúkajú aj donášku do domu, tzv. lokálne biobedničky.

Zatiaľ čo sa CSA farmy líšia v organizačnej štruktúre, všetky zdieľajú spoločnú myšlienku a záväzok trvalej udržateľnosti. Cieľom CSA je eliminovať agrochemikálie a vstupy zvonku. Produkčné metódy sú udržateľnejšie ako pri konvenčnom poľnohospodárstve, kde sa spotrebuje trikrát toľko energie ako sa získa (ak nepočítame spracovanie, distribúciu a pripravovanie). Predovšetkým sú spôsoby CSA pestovania náročnejšie na ľudskú prácu, zatiaľ čo konvenčné pestovanie kladie dôraz na stroje. Na rozdiel od sústredenia sa na monokultúrne plantáže, ktoré sú citlivé na škodcov a burinu a znehodnocujú pôdu, CSA pestujú mnoho druhov plodín. Kladie sa dôraz na udržiavanie zdravej pôdy hnojením, kompostovaním a inými prírodnými spôsobmi. Pravidelná obmena plodín zabraňuje plesniam a hmyzu, aby sa zahniezdili do pôdy. Erózii pôdy a znečisťovaniu podzemných vôd, najväčším problémom konvenčného hospodárstva, sa zabraňuje viacerými spôsobmi kultivácie.

Ako sme už spomínali, CSA členovia často spolupracujú pri povinnostiach na farmách, plnia úlohy od zberu plodín až po oranie. Väčšina fariem má pracovné dni pre ľudí, ktorí chcú robiť. Takmer všetky usporadúvajú oslavy žatvy, na ktorých sa môžu rodiny zúčastniť. Takéto vedomosti nie sú užitočné len pre intelekt, ale aj pre ducha. Pre mnoho ľudí je snom mať farmu, ktorý sa ale v dnešnej spoločnosti nikdy neuskutoční. Vysoká cena pozemkov je jedna prekážka, nedostatok skúseností a zručností druhá. CSA – bez ohľadu na to prečo sme sa tak odpojili od pôdy – pomáhajú ľuďom pochopiť, čo obnáša a prináša pestovanie plodín a podieľať sa na posilnení miestnej ekonomiky.

Dosah týchto pokusov je postupne hmatateľnejší v mnohých komunitách po celom svete, keď si spotrebitelia uvedomia hodnotu a dôležitosť vytvárať priame spojenie medzi farmárom, ktorý sa stará o ich jedlo a komunitou, ktorá ho konzumuje.

Ak to funguje za našimi hranicami, prečo by to nemalo fungovať aj u nás. Veď kto a čo nám môže zabrániť, aby sme si našli svojho farmára vo svojom bezprostrednom okolí? Iba ak my sami…

Prečítajte si text „Desať dôvodov pre jedlo z blízka“ ‚