Predstavenie reedície knihy Masanobu Fukuoku – Revolúcia jednej slamky.

Predhovor, ktorý ku knihe napísal Wendell Berry:

…Čitatelia, ktorí očakávajú, že táto kniha je len o farmárstve, s prekvapením zistia, že je to kniha aj o stravovaní, zdraví a kultúrnych hodnotách, o hraniciach ľudského poznania. Iní, ktorí sa dopočuli o jej filozofii, s prekvapením zistia, že je plná praktických poznatkov o pestovaní ryže a ozimín, citrusových plodov a zeleniny na japonskej farme.

Sme zvyknutí očakávať, že ľudia sú špecialisti a že knihy majú len jednu tému. Práve preto potrebujeme Revolúciu jednej slamky. Táto kniha je pre nás cenná, pretože je súčasne praktická i filozofická. Je to inšpirujúca, potrebná kniha o poľnohospodárstve, pretože je nielen o poľnohospodárstve.

Čitatelia si uvedomia, že postupy pána Fukuoku nie sú priamo aplikovateľné na väčšine dnešných fariem. Bolo by však chybou predpokladať, že praktické časti knihy sú z tohto dôvodu bezcenné. Zasluhujú si našu pozornosť, pretože sú pre nás vynikajúcim príkladom toho, čo možno urobiť, keď pôda, podnebie a plodiny sa skúmajú so sviežim záujmom, neskaleným zrakom a správnym druhom zaujatia. Sú pre nás cenné, pretože nás podnecujú a inšpirujú. Každému farmárovi, ktorý ich číta, zablúdia znovu a znovu myšlienky zo stránok k jeho vlastným poliam a svoje polia si dá do súvislostí s celým systémom dnešného poľnohospodárstva.

Tak ako mnohí v tejto krajine a skôr ako väčšina z nich, M. Fukuoka pochopil, že nemôžeme izolovať jeden aspekt života od druhého. Keď zmeníme spôsob, akým pestujeme svoje potraviny, zmeníme svoje potraviny, zmeníme spoločnosť, zmeníme hodnoty. Táto kniha je o uvedomovaní si súvislostí, príčin a následkov, je o zodpovednosti človeka za svoje poznanie.

Tí, ktorí poznajú literatúru o organickom farmárčení, nájdu podobnosti medzi životnou dráhou pána Fukuoku a Sira Alberta Howarda, zakladateľa vedy o organickom poľnohospodárstve na Západe. Tak ako Howard, aj M. Fukuoka začal ako vedec v laboratóriu a podobne ako on, skoro spoznal obmedzenia laboratória. Howard presunul svoju prácu z laboratória na farmu. Takto zmenil svoj život, keď si uvedomil, že je zodpovedné najskôr odskúšať to, čo radíme druhým. M. Fukuoka si zvolil svoju životnú cestu rovnakým spôsobom: „Nakoniec som sa rozhodol dať svojim myšlienkam formu, vyskúšať ich v praxi, a tak zistiť, či je moje poznanie správne, alebo nesprávne. Rozhodol som sa stráviť svoj život farmárčením.“ Hovorí: „Nebolo by najlepšie, lepšie než stovky výkladov, pokúsiť sa o praktické uskutočnenie tejto filozofie? Keď sa špecialista rozhodne podľa vlastných rád žiť a začne robiť to, čo len hlásal, rúca steny svojej špecializácie. Načúvame mu inak ako predtým, pretože jeho rozprávanie má váhu – nielen znalostí, ale znalostí a praxe spolu.

Keď M. Fukuoka hovorí o metóde, ktorú nazýva metódou „nerobenia“, človekovi zo Západu môže právom pripomínať slová sv. Matúša, ktorý hovorí v 6. kapitole, 26. verši: „Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú ani nezhromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí.“ Účelom v oboch prípadoch je upozorniť nás na naše pravé miesto v poriadku vecí: nestvorili sme tento svet, ani seba, žijeme používajúc život, nie vytvárajúc ho. Farmár, samozrejme, nemôže farmárčiť bez práce, práve tak, ako vták nemôže nájsť potravu bez toho, aby ju hľadal. Túto skutočnosť uznáva M. Fukuoka s charakteristickým dobrým humorom: „Som zástancom nečinného farmárčenia, a tak veľa ľudí príde s predstavou, že tu nájdu utópiu, kde si každý žije tak, že ani nemusí vstať z postele. Potom sú všetci prekvapení.“ Nie je proti práci, ale proti nepotrebnej práci. Ľudia niekedy pracujú viac, ako potrebujú, aby mali veci, po ktorých túžia, a niektoré veci, po ktorých túžia, nepotrebujú.

A „nerobenie“ sa týka tiež postoja, ktorým reaguje sedliacky rozum na odbornícku autoritu: „Ako neurobiť toto? Ako neurobiť tamto? – takto som zvykol rozmýšľať.“ Deti a niektorí starí ľudia s príkladnou zaťatosťou odmietajú „moderné výmysly“, ktoré si razia cestu bez otázky „Načo?“

M. Fukuoka je vedec, ktorý nedôveruje vede – alebo tomu, čo sa pričasto za vedu pokladá. Neznamená to, že je nepraktický, alebo pohŕda znalosťami. Jeho podozrenie pochádza práve z jeho praktickosti a z toho, čo vie. Tak ako Sir Albert Howard, M. Fukuoka odsudzuje rozkúskovanie vedomostí špecializáciou. Tak ako Howard, praje si sledovať predmet svojho záujmu v jeho celistvosti a nikdy nezabúda, že jeho celistvosť zahrnuje to, čo pozná, i to, čo nepozná. Na modernej aplikovanej vede ho desí jej opovrhovania tajomstvom, jej pohotová redukcia života na to, čo o ňom vie a predpoklad, že to, čo nevie, možno bezpečne ignorovať. „Príroda, zachytená vedeckým poznaním“, hovorí, „je príroda zbavená života, strašidlo, ktoré má kostru, no nemá dušu.“ Tieto vety nám pripomínajú podobné slová nedôvery, ktoré v európskej tradícii vyjadril Wordsworth:

Náš vŕtajúci intelekt
Znetvoruje krásne tvary vecí –
Zabíjame, aby sme mohli pitvať.

Veda M. Fukuoku začína a končí úctou, vedomím, že čokoľvek človek drží v rukách, nevyhnutne zmenšuje. Akoby hovoril, nie poznanie dáva zmysel celku, ale radosť, ktorú môžeme dosiahnuť len vtedy, keď sa za ňou nepachtíme. Túto skutočnosť nachádzame v niektorých častiach Evanjelií, i vo Wiliamovi Blakeovi:

Kto k sebe radosť pútať chce
Ničí život na krídlach letiaci
Kto v letku bozk dá radosti
Žije v úsvite večnosti.

Poznanie M. Fukuoku ako farmára vyviera z týchto slov: „Keď človek spozná, že radosť a šťastie stráca v okamihu, keď sa ich snaží vlastniť, uskutočnil podstatu prírodného farmárstva.“
A toto „prírodné“ farmárstvo, ktoré má svoj zdroj i cieľ v úcte, je všade ľudské a humánne. Ľudia pracujú najlepšie, keď pracujú pre ľudské dobro a nie pre „vyššie výnosy“, alebo „vyššiu efektívnosť“, ktoré sú takmer výlučnými cieľmi priemyselného poľnohospodárstva. „Konečným cieľom farmárčenia,“ hovorí M. Fukuoka, „nie je pestovanie plodín, ale kultivovanie a zdokonaľovanie ľudských bytostí.“ O poľnohospodárstve rozpráva ako o ceste: „Byť tu, starať sa o malé pole a tešiť sa zo slobody a plnosti každého dňa – tak musela vyzerať pôvodná cesta poľnohospodárstva.“ Poľnohospodárstvo, ktoré je celistvé, je životodárne pre celú osobnosť, telo i dušu. Nielen chlebom sme živí…